Téma: Pätnásť rokov členstva Slovenska v EÚ
Aké boli očakávania Slovákov s členstvom v Európskej únii? Aké sú výhody a nevýhody členstva a ako sa naplnili predpoklady o dobiehaní Západu v životnej úrovni a platoch? Na to sme si posvietili v Inštitúte národnej politiky. Porovnávali sme výkonnosť ekonomiky Slovenska k priemeru v EÚ (77%) a následne pomer platov (brutto aj netto) tiež k priemeru v EÚ. Ak by platili ekonomické zákony, priama úmera a spravodlivý podiel pracujúcej sily na blahobyte a výkonnosti HDP, potom by Slováci mali zarábať nie 998 eur, ale až 1.653 eur!
Brusel v duchu svojej ideologickej agendy má zatiaľ len plán na rodovú rovnosť platov medzi mužmi a ženami (18% rozdiel). Diskusia o rovnosti platov západných firiem pôsobiacich na východe, prípadne podľa ich ekonomickej výkonnosti či o priepastných rozdieloch v priemerných platoch medzi krajinami únie (západ vs. východ a juh) sa v orgánoch EÚ cudne mlčí. Poďme sa preto spolu pozrieť na porovnanie oveľa väčších rozdielov.
Príjmová spravodlivosť v nedohľadne
Ak Slovensko dosahuje 77% výkonnosti (podľa HDP) priemeru EÚ, mali by Slováci spravodlivo mať priemernú mzdu tiež na úrovni 77% k európskemu priemeru. Ak hodnotíme 15 rokov členstva v únii a chceme zmerať dobiehanie, tento údaj by dokonca nemal byť prepočítaný k priemeru všetkých 28 štátov, kde sú aj štáty postkomunistické, vrátane Slovenska, ale len k „starej“ vyspelej sedemnástke, teda k počtu a krajinám, ktoré v čase prístupu Slovenska do EÚ (2004) tvorili priemer. Pre porovnanie inštitút uvádza obe hodnoty. Dokonca porovnáme nielen hrubú, ale aj čistú (netto) mzdu, pretože kvôli objektívnosti sa argumentuje údajne vysokými daňami v niektorých vyspelých krajinách. Aj tieto čísla však hovoria o niečom inom.
Priemerná hrubá mzda celej dvadsaťosmičky (2018) bola 2.147 eur, starých členov (vyspelé krajiny) však až 2.860 eur. Slovenské údaje sú 980 eur (hrubý príjem), resp. 748 eur (čistý príjem). Ak Slovensko porovnáme s priemerom EÚ podľa výkonnosti ekonomiky, hrubá mzda dosahuje 45,6%, ale v porovnaní s pôvodnou sedemnástkou len 34,3%. Tieto údaje sú porovnateľné vo všetkých štátoch EÚ a sú zo štatistických údajov 2018.
V čistej mzde je európsky priemer 1.543 eur (28 krajín), ale priemer vyspelých západných štátov (17) je už 2.053 eur. Pomer slovenskej čistej mzdy k dvadsaťosmičke je 48,5%, ale k vyspelých štátom je to iba 35,9% a nie 77 percent..
Ak teda výkonnosť slovenskej ekonomiky dosahuje 77 percent priemeru Európskej únie (už piaty rok po sebe), potom podiel pracujúcich občanov na blahobyte a ekonomickej výkonnosti štátu nedosahuje ani len celoeurópske porovnanie podielu a pomeru výkonnosť/platy. Slovenskí pracujúci občania sú teda pri prerozdeľovaní ekonomickej výkonnosti ukrátení na hrubej mzde k európskemu priemeru o 31,4% a pri čistej mzde je to 28,6 percent. Vyjadrené v platoch: mínus 40,8 % v hrubej mzde a mínus 37% v čistej mzde. Prerátané na eurá v hrubej mzde je to na osobu každý mesiac strata 665 eur v hrubej mzde a 612 eur „v čistom“. (upozornenie: ide o štatistický priemer a porovnávanie štatistických údajov)
Napriek hospodárskemu rastu a rekordne nízkej nezamestnanosti slovenské ekonomické dobiehanie vyspelej Európy už niekoľko rokov nepokračuje a v položke priemerného platu stagnujeme na úrovni 37 – 40% oproti tomu, čo by Slováci mali vidieť na výplatných páskach podľa údajov ich ekonomickej výkonnosti k celkovému priemeru 28 krajín EÚ. Ak by sme Slovensko porovnávali len s vyspelými štátmi, rozdiely by boli ešte priepastnejšie.
Pozrime sa preto na to, koľko spolu mesačne, ročne a za ostatných päť rokov všetci pracujúci prišli oproti tomu, čo by mali spolu dostať pri spriemerovanej výkonnosti slovenskej ekonomiky k priemeru v EÚ. Vychádzame z rozdielu 665 eur na jedného pracovníka mesačne (hrubá mzda). Ak zoberieme údaj Sociálnej poisťovne, koľko ľudí si platilo sociálne odvody (2 009 576 k 1.marcu 2019), tak len v jednom mesiaci trh ukrátil všetkých pracujúcich na Slovensku spolu o neuveriteľnú sumu 1,336 miliardy eur! Ročne by to bolo 16 miliárd, čo je viac ako celková výška príjmov štátneho rozpočtu! A takto rok po roku (s ohľadom na nezamestnanosť čím viac dozadu, tým by boli čísla rádovo o stovky miliónov menej), ale tento objem straty na platoch, ktoré by podľa výkonnosti mali niekde byť, sú alarmujúce.
Za pätnásť rokov členstva v únii si síce priemerne nakúpime takmer dvojnásobok tovarov, ale realita a spravodlivosť k očakávaniam v najdôležitejšej ekonomicko-sociálnej a najmä príjmovej oblasti výrazne zaostávajú. Navyše väčšina nových domácností je zaťažená hypotékami a mnohé sú v dlhovej pasci. Tieto údaje a konštanty však málokto zahŕňa pri hodnotení plusov a mínusov z členstva v EÚ. Zlé až frustrujúce výsledky príjmovej nespravodlivosti na Slovensku len v rovine priemerných (štatistických) údajov však idú plne na vrub domácej a privatizačnej politiky, keď zo Slovenska odchádzajú v podobe dividend ročne do vyspelých štátov asi dve miliardy eur. (v rámci celej V-4 je to ročne až 50 miliárd eur). Tieto porovnania ukazujú, že zamestnanci by sa mohli ambicióznejšie dožadovať zvýšenia platov vo všetkých tarifných triedach a sférach. Táto analýza nerieši druhú stranu ekonomickej nespravodlivosti priepastných vnútorných príjmových rozdielov, kde dve tretiny ľudí môže o priemernej mzde len snívať. Podrobné porovnanie platov, najmä horných desaťtisíc, by zrejme ešte viac rozvírilo hladinu nespokojnosti a frustrácie, keď sa ekonomike síce darí, ale ľudia v porovnaní so Západom sa stále cítia ako chudobní príbuzní.
Záver
Niektoré zamestnávateľské združenia vytrvalo nariekajú nad výškou daní. V skutočnosti najvyššiu daňovú záťaž nesú bežní zamestnanci. Zdanenie kapitálu naopak patrí na Slovensku k tým najnižším.
Daň z príjmu právnických osôb na Slovensku je 21%, daň z dividend je len 7%. Pre porovnanie, v Nemecku zaplatí firma zo zisku približne 30% a akcionár zaplatí z dividend 25%. V Rakúsku je na firemné zisky sadzba 25% a na dividendy taktiež 25%. Celková úroveň daní a iných verejných príjmov je na Slovensku relatívne nízka. Podiel verejných príjmov na HDP u nás dosahuje 40%. V štátoch západnej Európy sú dane vyššie. V Nemecku je to 45% a v Rakúsku až 49,5%.
Keďže celková miera zdanenia našej ekonomiky je citeľne vyššia než miera zdanenia podnikateľov, položme otázku, kto toto bremeno nesie? Odpoveď je jednoduchá: sú to zamestnanci a spotrebitelia. Priemerné daňovo-odvodové zaťaženie príjmu z práce u nás dosahuje 41,5%, čo je viac než priemer OECD. V porovnaní s priemerom EÚ vyberáme na daniach a odvodoch málo, ale zaťaženie bežného zamestnanca je v rámci EÚ nadpriemerné.
Súčet celkového zaťaženia (daň z dividend, odvody zamestnanca a odvody zamestnávateľa) posúva Slovensko na 13. najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie, hoci inak sme v príjmoch fyzických osôb až na 22.priečke, šesť miest od konca. Pre podnikateľov štát kompenzuje zaťaženie druhou najnižšou daňou z dividend v EÚ. Nižšiu daň má už len Poľsko. Zamestnancom v ostatnom čase vychádza legislatívou a rôznymi benefitmi (napr. dovolenkový poukaz, poukážka na šport pre deti zamestnanca a ďalšie) najmä SNS.
Aj tu vidieť, že predovšetkým západným spoločnostiam, vyvážajúcich zisk zo Slovenska do svojich materských štátov vychádzame maximálne v ústrety. Tento rozdiel musí niekto zaplatiť a sú to bežní pracujúci občania Slovenska. Nespravodlivo nízky podiel miezd na participácii HDP spolu s nespravodlivou daňovou politikou dlhodobo takto poškodzuje domácich pracujúcich. Štát a jeho ekonomiku držia na pleciach radoví zamestnanci a živnostníci. Otázne je, dokedy bude táto nerovnováha daňového zaťaženia a prerozdeľovania príjmov na vytvorenej hodnote na Slovensku sociálne udržateľná. Nárast podpory liberálnym subjektom ako dôsledok aj ekonomickej frustrácie však ženie ľudí na okraj ešte väčšej priepasti.
Slová o montážnej dielni Západu sú len prázdne floskuly, pokiaľ namiesto nižších daní z kapitálu nezavedieme nižšie sadzby odvodov, čím by sa znížili náklady zamestnávania a zvýšil sa rast čistých miezd pracujúcim a samozrejme tlak na zvyšovanie podielu pracujúcich na vytvorenom hrubom domácom produkte, premietnuté do rapídnejšieho zvýšenia platov. Štát však musí ustrážiť aj neúmerné marže a snahu obchodníkov a poskytovateľov služieb premietať rast príjmov do adekvátneho rastu cien.
Rafael Rafaj, riaditeľ Inštitútu národnej politiky
Zdroje: https://www.reinisfischer.com/average-salary-european-union-2018
https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_European_countries_by_average_wage
Vysvetlivky:
Priemerná mzda
Vo všeobecnosti sa chápe ako aritmetický priemer všetkých miezd na Slovensku, teda aj platy nadštandardne zarábajúcich, takže takmer dve tretiny Slovákov zarábajú menej ako je priemerná mzda. Úroveň priemernej mzdy ovplyvňuje rôzne ukazovatele v hospodárstve, napríklad pre výpočet dôchodku (koeficientu), príjmová hranica na poskytnutie hypotéky pre mladých či odmeňovanie ústavných činiteľov.
Minimálna mzda
Zákonom stanovená najnižšia možná úroveň zárobku. Politika ostatných vlád sa sústreďuje najmä na zvyšovanie minimálnej mzdy. Porovnávame a vyrovnávame sa tak zas odzadu alebo odspodu, čo stredný medián nezaujíma. Minimálna mzda sa oproti roku 2011 (317 eur) do roku 2018 (480 eur) zvýšila o viac ako polovicu (+51,4%). Pravdepodobne len ona a top zarábajúci štatisticky dvíhajú zárobkový „priemer“. Aktuálne pracuje približne 4 % Slovákov za minimálnu mzdu.
9. máj 2019