Zobrazujú sa príspevky užívateľa Inštitút národnej politiky
Inštitút: V priemere zarábame o 40% menej ako by sme mali. Porovnanie výkonnosti ekonomiky EÚ, Slovenska a priemernej mzdy na Slovensku

Téma: Pätnásť rokov členstva Slovenska v EÚ Aké boli očakávania Slovákov s členstvom v Európskej únii? Aké sú výhody a nevýhody členstva  a ako sa naplnili predpoklady o dobiehaní Západu v životnej úrovni a platoch?  Na to sme si posvietili v Inštitúte národnej politiky. Porovnávali sme výkonnosť ekonomiky Slovenska k priemeru v EÚ (77%) a následne pomer platov (brutto aj netto) tiež k priemeru v EÚ. Ak by platili ekonomické zákony, priama úmera a spravodlivý podiel pracujúcej sily na blahobyte a výkonnosti HDP, potom by Slováci mali zarábať nie 998 eur, ale až 1.653 eur! Brusel v duchu svojej ideologickej agendy má zatiaľ len plán na rodovú rovnosť platov medzi mužmi a ženami (18% rozdiel).  Diskusia o rovnosti platov…

Voľba prezidenta SR – Hodnotenie faktorov troch top favoritov v kampani z pohľadu nezávislosti, finančnej podpory, marketingových stratégií, priazni mainstreamových médií, napojenia na politickú stranu: Prvý Harabin, druhý Šefčovič, posledná Čaputová

9. marec – Týždeň pred 1. kolom volieb prezidenta sa vyprofilovali traja najsilnejší kandidáti, z ktorých dvaja majú reálnu šancu dostať sa aj do druhého,  rozhodujúceho kola volieb: Zuzana Čaputová, Maroš Šefčovič a Štefan Harabin. Inštitút národnej politiky (INP) preto analyzoval východiskové pozície len týchto troch kandidátov – emócie v kampani, mediálna prezentácia, stranícke alebo politické pozadie a samozrejme aj financovania kampane (výška nákladov a ich štruktúra). Pôvod  a spôsob financovania povaťujeme za dôležitý faktor politickej kultúry aj pre budúcu stabilitu hlavy štátu, pretože po Andrejovi Kiskovi má Slovensko negatívny precedens práve v tejto oblasti. Len vďaka mainstreamovým médiám, ktoré majú A.Kisku v obľube sa tento záporný a rizikový faktor neobjavuje…

Štátne vyznamenania alebo ceremoniálne trafiky pre tretí sektor? Kontroverzné kritériá výberovej komisie prezidenta Andreja Kisku.

(Január 2019) – Štátne vyznamenania udeľované hlavou štátu sú najvyšším ocenením za mimoriadne zásluhy alebo hrdinské činy. Preto by nemali vyvolávať dojem politických trafík alebo ideologických či názorovo-postojových odmien a už vôbec nie persónam, ktorých vzťah k zvrchovanému štátu, vlasti a národu je menej než vlažný. Inštitút národnej politiky poukazuje na fakt, že nad dvadsiatkou ocenených prezidentom Andrejom Kiskom počas jeho funkčného obdobia (2014-19) visí tieň pochybností nad vzťahom a zásluhami pre národ, štát, Slovenskú republiku alebo vzbudzujú otázniky o mimoriadnom prínose pre oblasti ich pôsobenia. Podľa analýzy a porovnania aktivít  nominantov prezident A.Kiska vyzdvihoval najmä ľudí z okruhu tzv. občianskej spoločnosti, predstaviteľov tretieho sektora a aj kontroverzné osoby, ktoré…

Ústava, alebo kde sa v nej stratil národ a Slováci?

Je Slovenská republika štátom Slovákov tak ako napríklad Poľsko štátom Poliakov a Maďarsko štátom Maďarov? Podľa ústavy určite nie. Opäť je tu  Deň ústavy  – 1.september a opäť liberálni a ultraľavicoví extrémisti (vyznávajúci zásadne globálny, predtým internacionálny princíp) spochybňujú najmä Preambulu Ústavy Slovenskej republiky. Predtým túto tému pravidelne otvárali príslušníci menšín, najmä maďarskej, hoci národ slovenský, na rozdiel od menšín, nemá v ústave zakotvené nijaké práva! Štátny jazyk nemožno totiž považovať za právo národa, ale za integračný, logický nástroj sociálnej súdržnosti spoločnosti a väčšinovo komunikujúcej verejnosti, obývajúcej územie Slovenskej republiky. Moderní globálni extrémisti, posadnutí  typickým ultraľavicovým anarchizmom buď nevedia, o čom hovoria – volajúc…

Next Page