Zobrazujú sa príspevky užívateľa Inštitút národnej politiky
Prečo a ako spojiť národné sily?

Kľúčové slová: zmena, protištátne sily, liberalizmus, vláda menšiny, normálna väčšina, zmena ústavy, vlastenectvo, tradicionalizmus, nacizmus, návrat demokracie… Prvá časť tetralógie analytického zhodnotenia aktuálnej situácie nielen národných síl, ale aj politickej scény a spoločenskej atmosféry na Slovensku. Autor vyštudoval vojenskú stratégiu, aktuálne pôsobí ako pilot-kapitán cicilných lietadiel.  Výhra politického amaterizmu v troch pseudo-voľbách s voličskou účasťou hlboko pod kvórum na platnosť referenda liberálnymi extrémistami, má už teraz devastačný efekt nielen na prosperitu nášho štátu. Ich explicitne vyjadreným protištátnym nenávistníctvom voči vlastnej štátnosti a voči štátotvornému národu nás Slovákov, je ohrozená najvyššia hodnota každého štátotvorného národa – samotná štátnosť s jej atribútmi. Nástup agresívneho ultraľavicového liberalizmu…

Inštitút: V priemere zarábame o 40% menej ako by sme mali. Porovnanie výkonnosti ekonomiky EÚ, Slovenska a priemernej mzdy na Slovensku

Téma: Pätnásť rokov členstva Slovenska v EÚ Aké boli očakávania Slovákov s členstvom v Európskej únii? Aké sú výhody a nevýhody členstva  a ako sa naplnili predpoklady o dobiehaní Západu v životnej úrovni a platoch?  Na to sme si posvietili v Inštitúte národnej politiky. Porovnávali sme výkonnosť ekonomiky Slovenska k priemeru v EÚ (77%) a následne pomer platov (brutto aj netto) tiež k priemeru v EÚ. Ak by platili ekonomické zákony, priama úmera a spravodlivý podiel pracujúcej sily na blahobyte a výkonnosti HDP, potom by Slováci mali zarábať nie 998 eur, ale až 1.653 eur! Brusel v duchu svojej ideologickej agendy má zatiaľ len plán na rodovú rovnosť platov medzi mužmi a ženami (18% rozdiel).  Diskusia o rovnosti platov…

Voľba prezidenta SR – Hodnotenie faktorov troch top favoritov v kampani z pohľadu nezávislosti, finančnej podpory, marketingových stratégií, priazni mainstreamových médií, napojenia na politickú stranu: Prvý Harabin, druhý Šefčovič, posledná Čaputová

9. marec – Týždeň pred 1. kolom volieb prezidenta sa vyprofilovali traja najsilnejší kandidáti, z ktorých dvaja majú reálnu šancu dostať sa aj do druhého,  rozhodujúceho kola volieb: Zuzana Čaputová, Maroš Šefčovič a Štefan Harabin. Inštitút národnej politiky (INP) preto analyzoval východiskové pozície len týchto troch kandidátov – emócie v kampani, mediálna prezentácia, stranícke alebo politické pozadie a samozrejme aj financovania kampane (výška nákladov a ich štruktúra). Pôvod  a spôsob financovania povaťujeme za dôležitý faktor politickej kultúry aj pre budúcu stabilitu hlavy štátu, pretože po Andrejovi Kiskovi má Slovensko negatívny precedens práve v tejto oblasti. Len vďaka mainstreamovým médiám, ktoré majú A.Kisku v obľube sa tento záporný a rizikový faktor neobjavuje…

Štátne vyznamenania alebo ceremoniálne trafiky pre tretí sektor? Kontroverzné kritériá výberovej komisie prezidenta Andreja Kisku.

(Január 2019) – Štátne vyznamenania udeľované hlavou štátu sú najvyšším ocenením za mimoriadne zásluhy alebo hrdinské činy. Preto by nemali vyvolávať dojem politických trafík alebo ideologických či názorovo-postojových odmien a už vôbec nie persónam, ktorých vzťah k zvrchovanému štátu, vlasti a národu je menej než vlažný. Inštitút národnej politiky poukazuje na fakt, že nad dvadsiatkou ocenených prezidentom Andrejom Kiskom počas jeho funkčného obdobia (2014-19) visí tieň pochybností nad vzťahom a zásluhami pre národ, štát, Slovenskú republiku alebo vzbudzujú otázniky o mimoriadnom prínose pre oblasti ich pôsobenia. Podľa analýzy a porovnania aktivít  nominantov prezident A.Kiska vyzdvihoval najmä ľudí z okruhu tzv. občianskej spoločnosti, predstaviteľov tretieho sektora a aj kontroverzné osoby, ktoré…

Next Page