Európska únia a jej členské krajiny disponujú finančnými zdrojmi na podporu viacdetných rodín, ktorými by sa vyriešila demografická kríza aj bez prílevu migrantov. Za migračnú vlnu je zvnútra únie najviac zodpovedné Nemecko a zvonku Spojené štáty. Migračná kríza nie je dielom náhody alebo vojny, ale premysleným aktom amerických geopolitických stratégií a európskych sociálnych inžinierov – ekonomicko-finančného globalizmu a ideologického multikulturalizmu. Jedným z cieľov je eliminácia národných štátov, kresťanstva, civilizácie „bieleho muža“ a zvrchovanej Európy. K týmto záverom dospela štúdia Inštitútu národnej politiky (INP).
INP predpovedá, že ani dohoda s Tureckom nie je systémovým riešením a z dlhodobého hľadiska sa situácia zhorší, zásadne neobmedzí ich prílevu, ani zmenu oficiálnej promigračnej politiky únie. Podľa INP sa migranti flexibilne premiestnia na stredomorskú trasu. Podľa odporúčaní Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) únia na svoje územie premiestni navyše dokonca 200 tisíc utečencov z táborov v Turecku a Libanone. Ústupky Turecku, ktoré dala počas návštevy A. Merkelová sú len rošádou výmeny masy nelegálnych migrantov za voľný pohyb prevažne moslimského obyvateľstva 75-miliónového Turecka.
Za Merkelovej pozvaním masy Sýrčanov do EÚ a za bezprecedentným jednostranným paralyzovaním dublinských a schengenských pravidiel stoja rôzne záujmy, najmä štúdie vypracované na zachovanie nemeckej priemyselnej prestíže. Kancelárka Merkelová tak uprednostnila rozvoj globálneho biznisu pred rozvojom národa, EÚ aj európskej civilizácie. Za údajmi, že počas nasledujúcich 15 rokov sa polovica zo všetkých nemeckých pracovníkov ocitne na dôchodku stoja viaceré priemyselné lobby. Napríklad Hamburský inštitút pre medzinárodnú ekonomiku (HWWI) varoval, že Nemecko dosiahlo najnižšiu pôrodnosť na svete a že bez silného pracovného trhu si Nemecko nemôže z dlhodobého hľadiska udržať svoj hospodársky náskok. Predseda audítorov zas uviedol, že prisťahovalectvo mladej pracovnej sily zo zahraničia sa javí ako možný nástroj stabilizácie. Najpodrobnejšie sú kalkulácie zo štúdie Bertelsmannovej nadácie a jej predpokladu, že v nasledujúcich desaťročiach bude Nemecko závislé na prisťahovalectve. Jednostranná štúdia predpokladá, že bez prisťahovalcov by počet ľudí v produktívnom veku klesol zo súčasných 45 miliónov na dvadsaťdeväť a menej. Za rozhodnutím nemeckej kancelárky je panika z 36-percentného výpadku aktívnej pracovnej sily v Nemecku a záver, že bez prisťahovalectva sa to údajne nedá vykryť. Podľa tejto štúdie by Nemecko potrebovalo do roku 2050 čistý priemer migrácie v rozpätí 276 až 491 tisíc prisťahovalcov ročne z krajín mimo EÚ. Náhly pohyb masy migrantov zo Sýrie mohol byť preto umelo vyvolaný a cielene riadený aj v súčinnosti s prevádzačmi, ktorí na biznise zarobia asi 6 mld eur ročne. Keďže súčasný prílev azylantov do Nemecka dvoj- až trojnásobne prevyšuje absorpčnú kapacitu, Nemecko narýchlo uzatvára v mene EÚ dohody s Tureckom, ktoré majú za cieľ migráciu spomaliť, ale nie ju zastaviť.
Podľa analýzy Inštitútu národnej politiky (INP) sa však migrácia stane permanentnou obrovskou záťažou na štátne rozpočty, systém sociálneho zabezpečenia a na spoločné zdroje Európskej únie. V konečnom sumáre bude značne stratová. Účet za masívnu migráciu zaplatia najmä radoví daňoví poplatníci zhoršením ich životnej úrovne, znehodnotením úspor cez infláciu, pretože EÚ to bude riešiť najmä tlačením ďalších peňazí.
Podľa INP z Nemecka treba skôr brať vážne varovania, že sociálny štát sa chová ako magnet pre nekvalifikovaných prisťahovalcov. Podľa INP treba kreovať alternatívne riešenia tak, aby dôvera európskej verejnosti k sociálnemu štátu, sociálnym štandardom a spravodlivosti neutrpela kvôli následkom nezodpovednej ideológie multukulturalizmu a migračným potrebám nadnárodných monopolov. INP zdieľa závery štúdie inštitútu Ifo (Inštitútu pre hospodársky výskum v Mníchove), podľa ktorej každý migrant bude stáť o 1800 eur viac, než môže byť jeho predpokladaný prínos. Implicitný deficit za migranta počas celej doby sa vyšplhá na úroveň 79 100 eur. Za jeden milión utečencov, ktorí prídu len v tomto roku do Európy to predstavuje záťaž 79,1 miliardy eur a x-násobky!
Imigrácia nie je liekom na demografickú krízu Európanov. Podľa INP by namiesto otvárania dverí migrantom mali európske štáty začať s aktívnou podporou pôrodnosti, pretože populačné diery v dôchodkovom systéme by si vyžiadali nepredstaviteľný nárast objemu migrantov do roku 2050, ktorý by zodpovedal asi 39-tim percentám súčasnej populácie. Len pre Nemecko by to predstavovalo 32 miliónov migrantov. Tieto čísla sú nepredstaviteľné a z hľadiska udržateľnosti a súdržnosti spoločnosti nezvládnuteľné. Vlády aj EÚ by sa namiesto prisťahovaleckej politiky mali zaoberať baby-boom populačnou a prorodinnou politikou, na ktorú by sa mali presunúť miliardy eur vygenereované na migráciu. Podľa INP je to civilizačná povinnosť všetkých európskych vlád. Pri podpore vlastnej populácie s porovnateľnou výškou podpory pre mladé viacdetné rodiny by pre verejné financie odpadli náklady na starostlivosť a problematickú integráciu migrantov do spoločnosti, čím by sa stala bezpečnejšou a súdržnejšou.
Inštitút národnej politiky preto varuje v pokračovaní stratégie kupovania si času, ktorú Európska únia uplatnila už pri rozpočtovej a dlhovej kríze. Aj kupovanie si migrantov ako pracovnej sily a ako náhrady za demografický výpadok (krízu) je oveľa drahšie ako investícia do podpory viacdetných rodín Európanov. Kupovaním si demografického času sa prisťahovalecká vlna, problémy s integráciou a demografická kríza európskych národov ešte viac prehĺbia. INP odporúča riešiť primárnu demografickú krízu a vymieranie európskeho druhu flexibilnejšou politikou pre ženy-matky na pracovnom trhu, aktívnejšou a štedrejšou prorodinnou a viacdetnou politikou, vrátane zvýšenia detských prídavkov. Tie by sa mali podľa INP v rámci celej EÚ harmonizovať a x-násobne zvýšiť. Stredný medián detských prídavkov v rozmedzí 88 eur (Belgicko) do cca 185 eur (Nemecko) je v porovnaní s výdavkami na azylantov smiešny a podradný. Keby únia rovnaké zdroje aké dáva na migrantov presunula na podporu pôrodnosti, ročne by pribudlo 800 až do 960 tisíc novonarodených Európanov, pričom príspevok na dieťa by sa mohol vyšplhať až k hranici tisíc eur na dieťa. Je smutné, že niektoré štáty (Írsko) medzi rozpočtové škrty zaradili aj rodinné prídavky.
INP varuje, že ideologické a štatisticky prispôsobené kalkulácie, neočistené od reality, môžu v blízkej budúcnosti spôsobiť sociálnu krízu v Európe. Len asi 25 000 z celkového počtu 140 000 prisťahovalcov, ktorí prišli do Nemecka v roku 2013 prišlo so zámerom nájsť si konkrétnu prácu, pričom väčšina prichádzala buď študovať alebo sa len pripojiť k ich rodine. Ide o žalostný zlomok 17 percent prácechtivých a práceschopných ľudí z celkovej masy migrantov, čo zaťaží štátne rozpočty, rozpočet EÚ aj sociálne systémy, ktoré sa stanú neudržateľné. Paradoxne kvôli udržateľnosti dôchodkového systému sa zrúti aj sociálny systém alebo dôjde k jeho výraznej redukcii, čo postihne aj pôvodné obyvateľstvo, takže jeho vymieranie sa ešte zrýchli.
Rafael Rafaj, predseda Inštitútu národnej politiky