KTO NEMÁ NÁROD, TEN NEMÁ ANI BOHA

Naše tradície a viera sú v ohrození. Kde sú vojaci národa a Pána, ak sme de fakto v kultúrnej vojne stretu civilizácií? Ako laik si preto dovolím polemizovať aj s liberálnou politikou súčasného pápeža. Ten na narastajúcu kritiku  členov Rímskej kúrie k jeho progresívnym myšlienkam reagoval výzvou na ďalšie zmeny, lebo pôvodná cesta vraj  vytvára „mínové pole“ nenávisti a nedorozumení vo svete, v ktorom sa vraj kresťanstvo stáva čoraz bezvýznamnejším. Opäť sme si nechali v ruke Čierneho Petra a preberáme všetky problémy sveta na seba? Ak sa mierumilovné náboženstvo Lásky stretne s militantným náboženstvom agresie, nedorozumenia z toho plynúce, nie sú naša vina.

Tradícia je tradícia, lebo sa nemení

Neostalo nám jej veľa. Pre Európanov, Kresťanov a Slovákov Veľká noc a Vianoce, štátne sviatky, zvykoslovie a folklór… Tradícia je tradíciou, lebo nepodlieha zmene. Jasličky sú z maštale a nie s nafukovacieho člna… Tradícia je ustálená – zvyky, obyčaje, pravidlá, názory… prichádzajúce z minulosti k nám ako kultúrne a duchovné dedičstvo. Nepreberáme všetko, ale len to, čo má svoju hodnotu, čo prežilo stáročia, rôzne generácie, rôzne dejinné zlomy, katastrofy, čo je cenné z rôznych aspektov života, čo sa vysedimentovalo ako zlato na spodku zlatokopovej misy, čo sa prečistilo cez usadeniny ako krištáľová pramenitá voda. To je tradícia, to sú zvyky. Môžete ostrihať korunu stromu, aj konáre, ale nie korene. Bez nich nie je strom, ani ovocie. Kresťanstvo nemôže plávať dolu s hlavným liberálnym prúdom a akceptovať, že tzv. ľudské práva nevzišli od Boha a usilovať sa ich „požehnať“. Kresťanstvo a viera v Boha sú kamene, ktorými rieka nepohne, sú dokonca tým korytom, ktoré udáva smer rieky života a vývoja. Mám pocit, že súčasný pápež stráca svoju slanosť. A čo sa stane, ak stratí soľ svoju chuť? Pred tým varoval aj Ježiš. Aj to povedal, že pre jeho meno budú nenávidieť a aj prenasledovať jeho nasledovníkov. Či to robili rímski cisári alebo to robia liberálne médiá a ideologickí fanatici, služobníci Zlého, v tom nie je rozdiel. Podstata je tá istá. Cirkev, ani kresťania by sa nemali báť konfrontácie, ani sa prispôsobovať módnym vlnám. V duchovnom svete nie kvantita, ale kvalita zaváži.  A myšlienka aj viera (software) žijú ďalej, aj keď odíde ich hardware. Sú nahrané v univerzálnej nebeskej pamäti. Tento záznam je trvalý a nemenný! Neprepisuje sa.  Rímske právo je ešte staršie ako kresťanská viera a nik nespochybňuje jeho základy! Stále sa ním riadime. Používame arabské číslice a nevymýšľame nové znaky.

Lucifer – prvý liberál

Progresívnosť je často len ďalšie objavovanie Ameriky novými egomaniakmi, ktorí chcú vojsť do análov.  Konečným štádiom liberalizmu je anarchia. Cirkevní liberáli by si mali  uvedomiť, že ich poslaním je šíriť najstaršiu tradíciu – Počiatku, Boha – Stvoriteľa neba i zeme. Na tom sa nič nedá zmodernizovať. Buď  Boh existuje a Ježiš Kristus je jeho Jednorodený Syn a punktum; ale ak nie je – tak potom Sodoma – Gomora. Ako napísal a varoval F.M.Dostojevskij – keby Boh neexistoval – bolo by všetko dovolené… Liberáli teda musia a priori spochybňovať poriadok, ustálenosť, ničiť trvalé hodnoty, rozvracať rodinu, národ, štát, spochybňovať identitu, nahrádzať Boha a rozdávať ľuďom nové pozemské zákony či skôr len práva a hlásať „tymášpráva“ so zamlčaným predmetom od koho sú. Ak nie od Boha, potom od koho?.  Lebo tí liberálni samo uchvatitelia patria k tomu Zlému, prvému Rebelovi. Potvrdzuje to aj guru súčasných progresívnych liberálov a otec stratégie „spoločenskej zmeny“  komunitného organizovania (dnes: tretí sektor s občianskou „otvorenou“ spoločnosťou) Saul Alinsky. Ten svoju knihu Pravidlá pre radikálov (rozumej tých protestujúcich v uliciach za zmeny) venoval  Luciferovi – podľa neho „prvému radikálovi (pozn.: rozumej – aj liberálovi) známemu človeku, ktorý sa vzbúril proti ustanoveniam a urobil to tak efektívne, že získal aspoň svoje vlastné kráľovstvo“.

Fanatizmus „zmeny“

A všetkým tým liberálom a ideologickým fanatikom zmeny a liberálnej anarchie ide stále o to isté – ustanoviť nie Kráľovstvo  Božie, ale kráľovstvo Zlého. Táto rovnica má len dve inšpiračné energie – pozitívna a negatívna. Chce azda katolícka cirkev dospieť modernizovaním do štádia, že namiesto vyznania „Ja som Boh a nebudeš mať iných Bohov, aby si sa im klaňal“ moderné liberálno-sliečkárske „Ja mám svoje práva“ a basta!? Chce sa prizerať a moderne sa priživiť na diabolskom naratíve Boh, ani národ ma nezaujímajú?! – Boh, národ, viera a tradície sú totiž spojené nádoby – nemôžu bez seba jestvovať.  Nič medzitým nie je ako povedal Ježiš.

Národy sú tvárami Boha

Dostojevskij je úžasný nielen spisovateľ, ale najmä mysliteľ a hlboko veriaci človek. Jeho slová a nie Alinského by si mal zapísať do kalendára každý verejný činiteľ a aj každý cirkevný hodnostár: „Kto nemá národ, ten nemá ani Boha! Buďte si istí, že všetci tí, čo prestanú chápať svoj národ a strácajú s ním spojenie, strácajú zároveň vieru otcovskú, stávajú sa buď ateistami alebo ľahostajnými“. Aké úžasné jednoduché vysvetlenie a prepojenie tradície otcov a cirkevných otcov. Myslím, že urgentne pre najpostihnutejších – bruselských fanatikov, ktorí likvidáciu hraníc, národov aj viery a Boha majú ako svoj hlavný politický cieľ. Blížia sa Vianoce – narodenie Spasiteľa sveta a Božieho Syna – Vykupiteľa. Držme sa tejto tradície a bráňme si ju. Inklúzia a slovník politickej korektnosti á la „Sviatky zimy“  sú liberálne „soft“ zbrane proti národu a proti Bohu. Tak ako viera nemôže existovať bez národa a tradície v ňom, nemôže existovať ani národ bez viery v Boha. Ako povedal Solženicyn „národy sú tvárami Boha“. Tak sa netvárme, že Boh a viera patria len o kostola alebo obývačky, lebo liberáli so svojimi spanilými jazdami do škôl so šírením svojej viery v Lucifera problém nemajú. Ako som povedal. Sme v kultúrnej vojne. Lenže ani múzy, ani národy, ani cirkev v tomto boji nesmie mlčať. Na počiatku bolo Slovo… ale na konci nám môžu zapchať ústa!

Rafael Rafaj

Poznámka: Úvaha vznikla aj na podnet tohto článku https://denniks.sk/15835/papez-kritizoval-rigidnost-a-vyzval-cirkev-na-zmeny/

Autor je riaditeľ Inštitútu národnej politiky. Kandiduje vo voľbách na poslanca NR SR za  Slovenskú národnú sranu (SNS) s por.č. 50

19. decembra t.r. p.Rafaj vystúpil s referátom na seminári Prenasledovanie kresťanov v 21.storočí, ktorý sa konal v Prahe v Poslaneckej sněmovni

 

Kategórie: Nezaradené |