Štátne vyznamenania alebo ceremoniálne trafiky pre tretí sektor? Kontroverzné kritériá výberovej komisie prezidenta Andreja Kisku.

(Január 2019) – Štátne vyznamenania udeľované hlavou štátu sú najvyšším ocenením za mimoriadne zásluhy alebo hrdinské činy. Preto by nemali vyvolávať dojem politických trafík alebo ideologických či názorovo-postojových odmien a už vôbec nie persónam, ktorých vzťah k zvrchovanému štátu, vlasti a národu je menej než vlažný. Inštitút národnej politiky poukazuje na fakt, že nad dvadsiatkou ocenených prezidentom Andrejom Kiskom počas jeho funkčného obdobia (2014-19) visí tieň pochybností nad vzťahom a zásluhami pre národ, štát, Slovenskú republiku alebo vzbudzujú otázniky o mimoriadnom prínose pre oblasti ich pôsobenia. Podľa analýzy a porovnania aktivít  nominantov prezident A.Kiska vyzdvihoval najmä ľudí z okruhu tzv. občianskej spoločnosti, predstaviteľov tretieho sektora a aj kontroverzné osoby, ktoré prejavovali protislovenské postoje alebo morálne zlyhali v minulosti. V zozname vyznamenaných sú aj osoby evidované v registračných protokoloch bývalej tajnej polície (ŠtB). Prezident Kiska tak nevysiela do verejnosti pozitívny signál pre posilňovanie komplexných a morálnych kritérií, o ktorých sa v spoločnosť aktívne diskutuje.

Väčšina z tohto okruhu ocenených prejavovala zdržanlivý alebo odmietavý postoj k vzniku samostatnej suverénnej zvrchovanej Slovenskej republiky.  Zhodou okolností nevlastenecky orientovaná časť mala alebo ešte má prepojenie v pavučine mimovládnych organizácií s organizačným alebo finančným vplyvom finančníka Georgea Sorosa, prípadne jeho ďalších organizácií, ktoré finančne podporuje.

Aktivisti, funkcionári a spolupracovníci nadácií, mimovládnych organizácií a  proatlantických thin tankov napojených na G.Sorosa majú nadštandardné zastúpenie medzi ocenenými nositeľmi štátnych vyznamenaní, udelených prezidentom Andrejom Kiskom. Fundamentálnym sa v prípade spolitizovaných nominácií javí antislovenský a antiruský postoj. Pozrime sa na pozadie, prepojenia a faktory, ktoré mohli ovplyvniť výber prezidentovej komisie, v ktorej majú hlavné slovo Martin Bútora a Pavol Demeš – poradcovia hlavy štátu a šedé eminencie tretieho sektora so vzťahom k organizáciám na presadzovanie amerických záujmov. Martin Bútora pôsobil ako poradca Václava Havla a veľvyslanec SR v USA (1999-2003). Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu USA pre vstup SR do NATO. Pavol Demeš je spoluzakladateľ SAIA-SCTS pre tretí sektor a v rokoch 2000 – 2010 bol riaditeľom pre Strednú a Východnú Európu vplyvnej americkej mimovládnej organizácie German Marshall Fund. Pavol Demeš v roku 2004 napísal publikáciu venovanú 20-tim rokom činnosti sorosom ovládaného mimovládneho sektora s názvom NADÁCIA OTVORENEJ SPOLOŠNOSTI. 20 rokov činnosti v prospech Slovenska.

Organizácie – ľudia – prepojenia

Nadácia otvorenej spoločnosti, OSF-NOS (1992). Medzi partnermi je aj denník SME, s ktorým je spojený nositeľ rádu Alexej Fulmek. V správnej rade sedel aj Martin Porubjak, ktorý tiež šéfoval porote pre udeľovanie Ceny Dominika Tatarku spolu s Martinom Bútorom a havlovým priateľom Martinom M.Šimečkom. Bútora taktiež pôsobil aj  v správnej rade Nadácie M.Šimečku. Tatarkovu cenu pravidelne finančne dotujú mimovládne organizácie –  Nadácia otvorenej spoločnosti, Trust pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe, IVO, SKOI a dokonca aj KDH.

Nadácia M.Šimečku (1996). S touto nadáciou je spojených viacero nominantov. V správnej rade sedí  Martin Bútora, bývalý zamestnanec prezidentskej kancelárie A.Kiska, ktorý prešiel na post externého poradcu. Mal by mať kľúčové slovo aj v komisii na výber ocenených. Nadácia medzi spolupracovníkmi uvádza ďalších Kiskom ocenených nositeľov štátnych medailí: Lázsló Szigetiho, Ernesta Valka, Fedora Gála aj Juraja Flamíka. Centrálna osoba M.Bútora je aj čestným predsedom a zakladateľom IVO (Inštitútu pre verejné otázky – pozn. – šéfuje mu G.Mesežnikov) a tiež figuroval pri zakladaní Konzervatívneho inštitútu (1999), s ktorým spolupracoval Fedor Gál, ďalší ocenený „Havlov človek“, ktorého umiestnili (2004-5) do dozornej rady vydavateľstva antislovenského časpopisu .týždeň.  Súčasťou nadácie je Dokumentačné stredisko holokaustu spravované v spolupráci so Židovskou náboženskou obcou v Bratislave. „Oblasťou záujmu“ je aj vysídlenie Maďarov a Nemcov zo Slovenska po roku 1945, čiže možné spochybňovanie platnosti Benešových dekrétov a Uznesenia NR SR k tejto veci. Podľa strediska „neslovanské národnostné menšiny od jari 1945 prechádzali rôznymi formami prenasledovania, ktoré v dovtedajšej histórii nemalo obdobu“. Toto konštatovanie je na hrane spochybňovania výsledkov a príčin vzniku II. Svetovej vojny.

S think tankom M.E.S.A.10 (1992) je spojený Ján Langoš, na ktorého vedie vlákno aj zo sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti.  J.Langoš, L.Snopko aj  E.Valko sa angažovali aj v Stálej konferencii občianskeho inštitútu (SKOI), pôsobiacej už od roku 1992.

So Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) je spojená hlavná šedá eminencia treťosektorového impéria a jeho počiatočné napojenie na americké záujmové, politické a finančné zdroje. V SFPA pôsobí aj ocenená politička a herečka Magda Vášáryová, ktorá vznik think tanku iniciovala a aj zakladala. Nosnú pozíciu zastával aj Rudolf Chmel, ktorý paralelne pôsobí aj v sorosovej Nadácii otvorenej spoločnosti, kde  spolu s Pavlom Demešom, Martinom Bútorom a nositeľom rádu László Szigetim sedí v Rade starších NOS.

„Odkiaľ a kam – 20.rokov samostatnosti“ je publikácia Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorú zostavovali staré exponenti z tretieho sektora, napojení na svojho otca-zakladateľa a podporovateľa Georgea Sorosa.  Hlavným editorom nebol nik iný ako Martin Bútora. Medzi 61 autormi sú aj  ocenení – Soňa Szomolányi, Klára Orgovánová a Petr Pitthart. Finančne na publikáciu prispela aj Nadácia otvorenej spoločnosti. Nájdeme tu tiež manželku súčasného ministra zahraničia Jarmilu Lajčákovú! Soňa Szomoláyni bola v Správnej rade Higher Education Support Program v Open Society Fund (Nadácii otvorenej spoločnosti).

Andrej Kiska výberom neslovenských osobností zatlačil Slovensko až na samé dno sebaponíženia, keď v mene štátu ocenil aj macochy štátnosti a „agentov“ cudzích záujmov, ktorí si samostatný a suverénny štát neželali. Ide o skupinku, ktorá de fakto ovláda dianie na Slovensku a ktorej významných členov a nositeľov mediálnej propagandy sa prezident Kiska rozhodol odmeniť najvyššími štátnymi vyznamenaniami. Väčšina vybraných ocenených pohŕda nielen Mečiarom, Ficom, ale aj národom, suverénnym Slovenskom, vlastencami, národnou históriou, politickou neutralitou a hľadaním či posilňovaním identity i obhajobou národno-štátnych záujmov. Slušné a čestné by preto bolo, keby väčšina z politicky ocenených prepožičané rády vrátila späť republike a jej občanom.

Kto je kto

Oficiálne dôvody pre udelenie vyznamenania si dovoľujeme preložiť zo slovníka politickej korektnosti do reči ľudu a reči kľúčových faktorov „výberovej komisie“.

Jana DUBOVCOVÁ (2019) S ďalšími „proreformnými“ sudcami rozbehla v roku 2009 iniciatívu Spravodlivosť otvára brány ako reakciu na zvolenie Štefana Harabina Súdnou radou za predsedu Najvyššieho súdu. Na kariéru sudkyne rezignovala pre politickú kariéru poslankyne v SDKÚ-DS a tú po roku a pol vymenila za nomenklatúrnu voľbu na ombudsmanku počas vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). V roku 2015 podporila iniciatívu mimovládnych organizácií, aby Slovensko prijímalo migrantov s otvorenejšou náručou. „Otvorenosť“ je kľúčovým pojmom osobnej sorosovej filozofie. Pod výzvu sa podpísali aj Inštitút pre verejné otázky (IVO) a Nadácia M.Šimečku. Podporila tiež iniciatívu mimovládnych organizácií za platformu Životné partnerstvo pre právne uznanie párov rovnakého pohlavia a ich rodín. Projektu dal finančnú injekciu grant Open Society Foundations. Dubovcová spochybnila oprávnenosť zásahu polície v rómskej osade v Moldave nad Bodvou. Podľa nej sa razia nemala vôbec udiať a bola údajne neprimeraná. Následnú iniciatívu Sme s vami Moldava podporili viaceré mimovládky, napr. aj Nadácia otvorenej spoločnosti, Via iuris a ďalší exponenti tretieho sektora.

Alexej FULMEK  (2019) Zaradili ho medzi top 20 najvplyvnejších ľudí, ktorí hýbu slovenskými médiami. Cez členstvo v  dozornej rade Medzinárodného investičného fondu pre rozvoj médií (MDIF) je prepojený so Sorosom.  Generálnym riaditeľom fondu je Harlan Mandel, ktorý pred nástupom do MDIF tri roky pracoval (1996-98) ako zástupca šéfa v inštitútu Open Society Institute / Soros Foundations Network.  Fond sídli v New Yorku, poskytuje úvery spravodajským sieťam v krajinách „s históriou mediálneho útlaku“. George Soros sa stal prvým darcom fondu už v roku 1995. O desať rokov neskôr finančník daroval MDIF takmer 3 trimióny dolárov. V roku 2006 dal napr. 3 910 000 USD a 3 900 000 USD v roku 2007. Podobne to bolo aj v iných rokoch. MDIF sa tak stal počas tohto obdobia najväčším príjemcom finančných prostriedkov od Inštitútu otvorenej spoločnosti. V predstavenstve findu je aj Aryeh Neier – prezident sorosovho Open Society Institute. Fond odteraz investoval viac ako 166 miliónov USD do 114 mediálnych spoločností v 39 krajinách na piatich kontinentoch. Fulmek je od roku 1993 riaditeľ vydavateľského domu Petit Press a stál pri založení denníka SME náborovým odchodom novinárov z pôvodnej Smeny.

Péter HUNČÍK (2019) Psychiater, ktorý aj vyzerá ako psychiater. V polovici 90.rokov tvrdil, že keď dávajú rodičia maďarskej menšiny na Slovensku svoje deti do slovenskej škôlky, kde sa rozpráva po slovensky, tak sa pomočujú. Dvorný bloger denníka N a pôvodný člen dozornej rady denníka SME, bývalý poradca Václava Havla pre menšiny (1990-93) a jeho súčasný apologét disidenta-dramatika. Podobne ako ďalší Havlov poradca a tiežnositeľ kiskovho vyznamenia Fedor Gál, aj Hunčík získal podiel v českej TV NOVA. S antiruskou, protiobránovskou a protinárodnou (dez)orientáciou. Robí skupinové psychoterapie formou psychodrám. Uznáva, že všetko ťahá do extrémov. Cituje istého maďarského politika,  že správny Maďar je len ten, ktorého Trianon ešte stále bolí.  Neprizná však maďarský šovinizmus, iba „maskulinný“ (otec dvoch dcér). Je presvedčený, že „slovenský národ nemá štátotvorné tradície“. Vznik slovenskej štátnosti podľa neho sprevádzali „hegemonistické tendencie“.

Klára ORGOVÁNOVÁ (2019) Bývalá splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity (2001-2007). Okrem toho, že zastávala túto funkciu bežná verejnosť nepozná jej významnejšie zásluhy. Považuje sa za normálne, ak nejaký vzdelanejší člen etnika, ktoré má problém s integráciou do spoločnosti prispieva k jeho pozdvihnutiu.  Podľa Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít však niesla zodpovednosť za rabovanie Cigánov (2004) z východného Slovenska v obchodoch. Od apríla 2008 pôsobí v  Rómskom inštitúte, n.o. na poste jeho riaditeľky. V mimovládnom sektore sa začala angažovať už v roku 1991. Komisia nepochybne zvážila najmä jej deväťročné pôsobenie (1993-2001) programovej riaditeľky v sorosovej Nadácii otvorenej spoločnosti.

Ladislav SNOPKO (2019). Archeológ, politik a publicista.  Ďalší Havlov človek,  čechofil, spoluzakladateľ antinárodnej VPN, rečník na mítingu Praha – za slušné Slovensko, za slušné Česko; „usadenec v Praze“. Podľa tohto trojnásobného mininistra bude Praha pre slovenskú kultúru významnejšia ako Bratislava. Ako inak aktivista tretieho sektora a bývalý kultúrny disident. Ďalšia obľúbená kategória na vyznamenávanie bratislavskej kaviarne.

Helena WOLEKOVÁ (2015) Čelná predstaviteľa tretieho sektora na Slovensku. Stála pri jeho zrode a už vtedy počet stálych zamestnancov v mimovládnych organizáciách podľa nej dosiahol neuveriteľné číslo 18 627. Patrí medzi zakladateľov Stálej konferencie občianskeho inštitútu (SKOI), bola členkou VPN, ministerkou čarnogurského vlády. Autorka publikácie, ktorú vydal Inštitút pre verejné otázky. V súčasnosti vedie Nadáciu socia, ktorá medzi partnermi uvádza aj sorosov Open Society Institute. Fondation Open Society Institute venoval v roku 2017 nadácii 81 685 eur. Socia je jednou z trojice správcov programu Nórskych fondov (EEA Grants) s názvom Aktívne občianstvo a inklúzia. Druhý program Demokracia a ľudské práva spravovala v rokoch 2009-14 Nadácia otvorenej spoločnosti.  Spolu s Pavlom Demešom pôsobila Woleková v Grémiu 3.sektora (G3S) a tiež v strane ODÚ – nástupkyni VPN. Ministerke Radičovej, ktorá viedla svojho času Nadáciu otvorenej spoločnosti,  robila poradkyňu.

Ernest VALKO (2016) Prominentný advokát, objavujúci sa v množstve súdnych prípadov. Bývalý ponovembrový (federálny a najmä Havlov) predseda Ústavného súdu ČSFR. Ján Čarnogurský uvádza, že Valka menoval do funkcie práve Havel. Prepojenie na think tank Konzervatívny inštitút (P.Tatár, P.Zajac, F.Gál) a mimovládnu organizáciu Alianciu fair-play.

Ján LANGOŠ (2017) Disident (Bratislavské listy), aktivista tretieho sektora v SKOI a M.E.S.A.10, politik (predseda Demokratickej strany), federálny (Havlov) minister vnútra, poslanec, zakladateľ Ústavu pamäti národa (ÚPN).

Michal KAŠČÁK (2017) Bývalý hudobník Bez ladu a skladu, organizátor politickej piesne Pohoda, na ktorej pravidelne hosťoval v diskusiách Andrej Kiska. Na festivale si okrem hudobníkov rozložili svoje stany aj mienkotvorné mimovládne organizácie, ktoré cez rôzne besedy a workshopy indoktrinujú mládež angažovanými témami liberálnej agendy – LGBTI, globalizmus, multikulturaliumus. Na politických diskusiách sa objavuje I.Radičová, D.Lipšic, L.Žitňanská, M.Dzurinda, R.Sulík aj M.Bútora. Kaščák chová veľký obdiv k Václavovi Havlovi. So svojím idolom sa stretol už v roku 1988 na festivale v Lipnici. Kapela hrala hneď po jeho prejave a podľa 16-ročné Kasčáka to bol ich „najdôležitejší koncert“ v živote. Podporovateľ dúhového Pride pochodu, LGBTI agendy a symbolického minaretu na Pohode. Denník New York Times zaradil Kaščákovu skupinu Bez ladu a skladu medzi skupiny, ktorá prispela k pádu železnej opony. Havel sa zúčastnil na Pohode v roku 2008. Spoločnosť mu robila Iveta Radičová.

Ivan KAMENEC (2017) Historik špecializujúci sa na dejiny Slovenského štátu (1939-45). Bývalý komunista, vedený v registračných protokoloch a agentúrnych zväzkoch  ŠtB ako dôverník s krycím menom Samo a kandidát tajnej spolupráce s krycím menom HISTORIK, ev.číslo 26118. Prednášal na podujatiach pod záštitou Andreja Kisku s moderátormi šéfredaktorom .týždeň a riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá bola spoluorganizátor podujatia. Na diskusnom večere Klubu otvorenej spoločnosti na tému George Soros – Otvorená spoločnosť – Slovensko diskutoval spolu s Rudolfom Chmelom, Grigorij Mesežnikovom aj László Szigetim. Je predsedom Nadácie Charty 77. Medzi partnermi nadácie je aj sorosov Open Society Fund a finančné prostriedky čerpala aj cez EEA Grants, kde v rokoch 2009-14 bola správcom Programu podpory mimovládnych organizácií – Demokracia a ľudské práva Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation.

Lázsló SZIGETI (2018). Šéf vydavateľstva Kalligram, ktorému na rozbeh mali pomôcť financie istého maďarského filantropa.  Bývalý novinár sa s pomocou Bélu Bugára cez tri privatizačné vlny posadil do kresla denníka Új Szó, kde je dodnes a de fakto ho riadi. Len čírou náhodou vydal Szigeti Bugárovu knihu „Žijem v takej krajine“. Zamestnával aj Rudolfa Chmela, ktorý zas pôsobil v Nadácii otvorenej spoločnosti. Szigeti bol kontaktný človek Georgea Sorosa na začiatku 90.rokov, ktorý sprostredkoval stretnutie s premiérom Milanom Čičom vo veci založenia Stredoeurópskej univerzity v Bratislave. V roku 2001 vydal Szigetiho Kalligram Sorosovu knihu Otvorená spoločnosť pred plánovanou návštevou a prednáškou finančníka v Bratislave. Považovaný za významného lobistu SMK, keď bola vo vláde. Keď sa Rudolf Chmel stal podpredsedom vlády, zásadné slovo na jeho úrade mal Szigeti a verní novinári z Új Szó – venovali sa predovšetkým získaniu grantov zo štátneho rozpočtu. Práve na jeho návrh sa finančné prostriedky určené na podporu menšinovej kultúry predisponovali z Ministerstva kultúry na Úrad vlády. Najväčšiu čiastku v roku 2011 získal denník Új Szó a druhú najväčšiu jeho vydavateľstvo Kalligram, ktoré zo 41 žiadostí uspelo v 39 prípadoch! Jeden z najvplyvnejších ľudí maďarskej národnosti.

Martin Milan ŠIMEČKA (2018) Syn disidenta… publicista, aktivista tretieho sektora. Bývalý šéfredaktor Domina fórum a šéfredaktor denníka SME (1999-2006), od 2016 je stálym redaktorom Denníka N. Jeho syn sa angažuje v politickom hnutí Progresívne Slovensko. Zapojený do aktivít tretieho sektora na zmenu vládnutia vo voľbách 1998. Ako jeden z mála verejne priznal, že miliardár G.Soros svojimi peniazmi ovplyvňoval voľby na Slovensku a pomohol tak poraziť bývalého premiéra Vladimíra Mečiara. Sorosa nazval dokonca „svojim priateľom“. Patrí tiež do skupiniek angažovaných diskutérov so snahou ovplyvňovať verejnú mienku z dôvodu obrany demokracie a otvorenej spoločnosti. Po jeho otcovi je pomenovaná Nadácia M.Šimečku, ktorá sa významne angažuje na spoločenských zmenách, v boji proti extrémizmu a za nové multikultúrne prúdy. Nadácia spravuje portál Multikulti.sk, na ktorý išli aj verejné zdroje.

Robert MISTRÍK (2018) Tvrdí, že zdieľa svetonázor s Andrejom Kiskom, zástanca „obohacujúceho“ multikulturalizmu. Chcený nástupca a klon Andreja Kisku v úrade, ktorý dlhodobo vedie kampaň k prezidentským voľbám. Patrí medzi oficiálnych zakladateľov politického subjektu Sloboda a solidarita (SaS), ktorý ho aj politicky podporuje. Účastník diskusnej série "Face2Face"  veľvyslanectva USA v Bratislave s partnerstvom s Nadáciou otvorenej spoločnosti. Diskusia mala názov „Môj americký príbeh“…  Liberálny a slniečkársky kôň v nastávajúcich prezidentských dostihoch, hoci sám priznal, že na politiku nemá talent. Naoriek tomu si tento vedecký pracovník a podnikateľ trúfa na najvyššiu štátnu funkciu.

Fedor GÁL (2018). Tvár Novembra 89. Šéf Koordinačného centra VPN. Patrí medzi zakladateľov Nadácie M.Šimečku, prepojenie aj na Konzervatívny inštitút. Výrazný antivlastenecký postoj, odporca slovenskej štátnej samostatnosti, zakomplexovaný, presvedčený čechoslovakista, havloid. Svoju knihu rozhovor Ešte raz a naposledy krstil symbolicky 28.októbra na deň vzniku 1.Česko-slovenskej republiky. Zaoberá sa príčinami menejcennosti Slovákov. Necíti nijakú spriaznenosť s ľuďmi, ktorých považuje za „militantných nacionalistov“. Toho, kto má iné videnie, čo sa deje skutočne za kulisami ako on, považuje za konšpirátora. Postavička tých najsprávnejších iniciatív a demonštrácií. Postavil sa aj na tribúnu za slušné Slovensko. „Národovecké žvatlanie je nanič. Vaša misia je búrať ploty medzi národmi, medzi štátmi a nie ohradzovať sa kecmi,“ odkázal nepochopený intelektuál prítomným, najmä mladým ľuďom. Pohľad nositeľa slovenského štátneho vyznamenania Gála na Slovensko a najmä na Slovákov vyjadruje veta: „Treba túto krajinu zabývať ľuďmi. Ľuďmi! To je problém.“  Takže Slovensko bez Slovákov, bez identity?

Mikuláš HUBA (2018). Ďalšia  tvár Novembra 89, angažoval sa vo VPN, v Bratislave nahlas, bývalý poslanec Slovenskej národnej rady, ale aj súčasný poslanec NR SR za OĽaNO, občiansky aktivista, širšie zázemie bratislavskej kaviarne.

Juraj FLAMÍK (2019). Novembrový aktivista, z ochranárskeho prostredia, člen vedenia a bývalý šéf koordinačného centra VPN, prepojenia na Nadáciu M.Šimečku, angažuje sa od roku 1997 v českej Nadácii Partnerství s orientáciou na cyklotreasy. Lidé a příroda. Aktívny bloger Denníka N. Pozná sa aj s M.Bútorom v opise udalostí: „…Koncom novembra pri mne cestou po pražskej ulici zastavila čierna Tatra 613. Mávalo z nej na mňa asi sedem ľudí, medzi nimi kamaráti Jano Budaj, Fedor Gál, Martin Bútora“. 

Peter BREINER (2018) Typický úspešný a talentovaný slniečkár, ktorý spoza veľkej mláky poúča stádo Slovákov o moderných témach multikulturalizmu, povinnej migrácii, právach homosexuálov. Jeden z tých, ktorí tesne po revolúcii odišli. On preto, že nechcel bojovať s prekážkami… a vraj aj nefungujúcemu štátu, ktorého základné funkcie sú skorumpované. Plodný prispievateľ v denníku SME. Zástanca masívnej migrácie do Európy. Tvrdí, že v USA vznikajú radikálne kresťanské hnutia. O Rusoch si myslí, že sa zo stáročného marazmu nevedia dostať.

Katarína ZAVACKÁ (2019). Mainstream ju prezentuje ako „historičku“, pretože s obľubou hodnotí obdobie Slovenského štátu, no v skutočnosti je to obyčajná právnička (JUDr.), ktorá sa prezentuje kontroverznými a antislovenskými výrokmi. Zo slovenskej histórie má hystériu. Karieristka, ktorá od r.1970 pracovala pre totalitný režim s obľubou kritizuje katolícku cirkev, ktorá je podľa nej „totalitná“ a  Slovensko je vraj v zajatí Vatikánu. Fanaticky presadzuje odluku cirkvi od štátu. V roku 2004 reagovala Konferencia biskupov Slovenska na takéto jej vystúpenie v Slovenskej televízii. Jej nadriadený v SAV JUDr. Nikodým odpísal KBS, že „v žiadnom prípade nejde o názor Ústavu štátu a práva SAV, ale o jej čisto osobný názor“. Červená marxova bradavica by v hrobe ožila pri jej „vedeckej činnosti“ s témami „odborové hnutie ako významný faktor v boji o moc“ alebo o revolučných výboroch v rokoch občianskej vojny, či štúdii o štátnom práve socialistických krajín… Nevysvetliteľným javom je ako mohla táto osoba prevegetovať v SAV normalizačné obdobie až dodnes. Zavackej angažovaný podpis je pod výzvou Ľudia z mimovládnych organizácií podporujú zvolenie Ivety Radičovej za prezidentku (2009).  V  projekte „Dosť bolo ticha“ (k vzniku Slovenského štátu) podporenom Nadáciou otvorenej spoločnosti v OPEN Gallery diskutovala (2011) s G.Mesežnikovom (IVO). Tvrdí, že vo Ficových prejavoch počuje „ľudácke úvodníky“ a že tam treba hľadať vysvetlenie podpory ĽSNS…  Tvrdí, že vo Ficových prejavoch počuje „ľudácke úvodníky“ a že tam treba hľadať vysvetlenie podpory ĽSNS… 

Magdaléna VÁŠÁRYOVÁ (2019)   Vyštudovala síce sociológiu, ale pôsobila ako herečka v totalitnom komuniistickom režime. Z éry novembrových tribún  sú známe jej hysterické zvolania „Láááááááska!“ Bývalá veľvyslankyňa v Rakúsku, ktorá odmietla pokračovať v misii a reprezentovať samostatné Slovensko! Na politickú dráhu vstúpila ako poslankyňa SDKÚ-DS v NR SR. Zakladateľka mimovládnej organizácie – think tanku Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), ktorá presadzuje tú najsprávnejšiu a jedinú možnú euroatlantickú orientáciu a skúma hybridné ohrozenia z Ruskej federácie. Riaditeľom SFPA je Alexander Duleba, ktorý pravidelne komentuje hybridné útoky Ruskej federácia voči Ukrajine.

Josef ABRAHÁM (2019) Pri všetkej úcte k hercovej bohatej misii kľúčovým faktorom kiskovej komisie sa nám javí skutočnosť, že herec  si zahral hlavnú postavu vo filme Odcházení, čo je sfilmovaný príbeh Havlovej divadelnej hry. Václav Havel dokonca film sám režíroval (2011).

Ukázali sme, že prieniky na V.Havla, G.Sorosa, M.Bútoru, P.Demeša s prepojeniami na (politicko-nátlakový) tretí sektor a angažovanie sa v rôznych výzvach a iniciatívach s politickým podtextom a antiruskými postojmi mohli zohrať centrálnu rolu na politicky angažovaný výber ocenení vyše dvadsiatky správne (euroatlanticky, čechoslovakisticky, iredentisticky, no najmä antinárodne a antirusky) orientovaných „osobností“. Trojicu angažovaných, ktorá uzatvára kontroverzný Kiskov zoznam – Michaela Kocába, Jána Kuciaka, Richarda Stankeho netreba bližšie komentovať. Ostatné, nespomínané osobnosti považujeme za oprávnené nosiť najvyššie štátne vyznamenanie Slovenskej republiky. Táto analýza sa nijako nedotýka ich cti a dobrého mena.

Uverejnené s využitím ústavného práva na pluralitu názorov, na posilnenie demokracie a informovanosti obyvateľov Slovenskej republiky.

INŠTITÚT NÁRODNEJ POLITIKY, január 2019 (er/pf/sj)

 

Kategórie: Nezaradené |