Globálny pakt OSN pre bezpečnú a riadenú pravidelnú migráciu

V týchto dňoch rozbúrila hladinu verejnej mienky informácia o podpise údajne nezáväznej Marakéšskej deklarácie (Marrakesh Polical Deklaration, Euro-African Dialogue on Migration and Development) v rámci tzv. Rabbatského procesu. Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (VZ OSN) pod vedením „nášho“ človeka, Miroslava Lajčáka – pripravuje prijatie oveľa zásadnejšieho záväzku pre oblasť migrácie –  Globálny pakt pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu. Dokument by mali členské štáty OSN schváliť v júli. V piatok 18. mája sa skončilo štvrté kolo medzivládnych rokovaní o Globálnom kompakte. INŠTITÚT NÁRODNEJ POLITIKY preto prináša verejnosti pozadie pripravovaných zásadných a záväzných globálnych zmien v migrácii. Tá sa po novom prezentuje ako globálna (medzinárodne) riadená a pravidelná!

OSN_Global pakt pre migráciu_2018 (2)

 

 

 

 

 

Globálny pakt OSN pre migráciu

K oficiálnemu prijatiu Globálneho paktu pre bezpečnú a riadenú pravidelnú migráciu by malo dôjsť v decembri 2018 na medzinárodnej konferencii rovnako v Maroku, krajine, kde štáty prijali aj tzv. Marakéšsku deklaráciu. Ministerstvo zahr. vecí SR okamžite (12.mája) dementovalo správy o záväzkoch prijať migrantov, lebo údajne „ide o nezáväzný akt“.  Zrejme len do prijatia globálneho kompaktu už pod hlavičkou OSN. Globálny kompakt má podľa informácií Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) prísť s návrhmi na riešenia všetkých aspektov medzinárodnej migrácie. Ide zväčša o bezobsažné pojmy zo slovníka politickej korektnosti. De fakto záväzky a zapojenie signatárov sa nazývajú  „komplexná medzinárodná spolupráca v oblasti migrácie“. Plánovanie na pravidelnú migráciu a riadenie migračného prílevu sa zas skrýva pod „posilnením koordinácie“ medzinárodnej migrácie. Globálny kompakt pre migráciu bude prvá medzivládne dohodnutá zmluva, pripravená pod záštitou Organizácie spojených národov, ktorá pokryje všetky dimenzie medzinárodnej migrácie komplexným spôsobom.

Newyorská deklarácia

Newyorská deklarácia o utečencoch a migrantoch vyjadruje politickú vôľu svetových lídrov "zachrániť životy, chrániť práva a zdieľať zodpovednosť v celosvetovom meradle".  Už v tejto deklarácii o utečencoch a migrantoch (september 2016)  sa VZ OSN  rozhodlo vytvoriť globálny pakt pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu. Proces začal v apríli 2017 a mal by vyvrcholiť medzivládnou konferenciou o medzinárodnej migrácii (2018) s cieľom prijať tento dokument. Globálny pakt sa propagátormi migrácie opisuje ako „významná príležitosť na zlepšenie riadenia migrácie, na riešenie výziev súvisiacich s dnešnou migráciou a na posilnenie prínosu migrantov a migrácie k trvalo udržateľnému rozvoju“…

INP: Kľúčovým faktorom, na ktorý upozorňuje INP je preberanie a ukladanie zodpovednosti príčinných javov migrácie z ložiska ich vzniku na cieľové, ekonomicky a sociálne focusované destinácie migrantov, čiže prevažne členské krajiny EÚ. Tzn., že OSN socialisticky nezodpovedne prenáša „zodpovednosť“, ktorú nesú primárne materské štáty migrantov na ostatný vyspelý svet, kam prevažne ekonomickí migranti mieria. Ide o neomarxistickú (globálnu) metódu kapitalizácie ziskov a (lokálnu) socializáciu strát prijímajúcich štátov. Dokument pripomína neoverené, viac utopické, propagandistické a ideologické predpoklady, že utečenci, migranti, a tí, ktorí im pomáhajú, ich hostiteľské krajiny a komunity budú mať prospech, ak sa naplnia stanovené záväzky, ktoré budú v tomto dokumente. Rukopis konceptu vychádza zjavne z dogiem a axióm viacerých ideológií, prítomných v globálnom verejnom priestore – počnúc neomarxizmom, cez multikulturalizmus a končiac rodovou rovnosťou (gender), všetko zastrešujúc ľudskoprávnou agendou automatizovaných práv žiadateľov a bezpodmienečnou povinnosťou hostiteľov.

Text Newyorskej deklarácie.

Patria sem o.i. záväzky týkajúce sa:

  • Chrániť ľudské práva všetkých utečencov a migrantov bez ohľadu na ich postavenie. (tzn.v praxi chrániť aj "práva" nelegálnych migrantov)
  • Zabezpečiť, aby všetky deti utečencov a migrantov absolvovali vzdelávanie v priebehu niekoľkých mesiacov od príchodu. 
  • Podporovať krajiny, ktoré zachraňujú, prijímajú a hostia veľké množstvo migrantov. (z tejto promigačnej podpory vychádza aj nový rozpočet EÚ, ktorý krajinám V-4 uberá a južanským štátom pridáva zdroje).
  • Ukončiť procedúry zadržiavania detí na účely určenia ich migračného postavenia.
  • Dôrazne odsúdiť xenofóbie voči utečencom a migrantom. (v praxi to môže o.i.znamenať ďalšie obmedzovanie slobody slova a prejavu).
  • Posilniť pozitívny prínos migrantov k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju v hostiteľských krajinách.(?)
  • Implementovať komplexnú odpoveď utečencom založenú na novom rámci zodpovednosti členských štátov, partnerov občianskej spoločnosti a systému OSN. (mimovládne organizácie sa stavajú na rovnakú úroveň ako národné vlády alebo medzinárodné organizácie!)
  • Nájsť nové domovy pre všetkých utečencov identifikovaných UNHCR, ktorí potrebujú presídlenie; rozšíriť príležitosti utečencov presťahovať sa do iných krajín, napríklad prostredníctvom mobility pracovnej sily alebo vzdelávacích programov… (V EÚ žije na ulici vyše 4 milióny ľudí, o ktorých sa štáty nevedia postarať. OSN v roku 2013 odhadla, že vo svete je 232 miliónov migrujúcich ľudí). 

Migračný fanatizmus naďalej valcuje politické rozhodnutia. Jednou z kľúčových úloh má byť posilniť globálne riadenie migrácie tým, že sa do systému OSN dostane priamo Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Ide o  medzivládnu povojnovú organizáciu (1951), pre ktorú pracuje viac ako 8000 ľudí. Newyorská deklarácia obsahuje aj konkrétne direktívy ako dospieť k týmto záväzkom. Dokument určila rokovania vedúce k medzinárodnej konferencii a prijatiu globálneho paktu pre bezpečnú, riadenú a  PRAVIDELNÚ migráciu už v roku 2018. Migrácia a migranti sú top politickou témou nielen pre EÚ, ale aj pre OSN. Migrácia, podobne ako ostatné oblasti medzinárodných vzťahov, sa bude po novom riadiť už súborom spoločných medzinárodných zásad a prístupov! Aj rámcová dohoda OSN stavia na „spravodlivejšom rozdelení bremena a zodpovednosti“  (známe v EÚ ako povinné kvóty) za hosťovanie a podporu utečencov. Štáty sú pod tlakom, aby tento generálny kompakt, či komplot(?) bezpodmienečne prijali. 

Kľúčovým faktorom, na ktorý upozorňuje INP je preberanie a ukladanie zodpovednosti príčinných javov migrácie z ich ložiska na cieľové, ekonomicky a sociálne focusované destinácie migrantov. Tzn., že OSN socialisticky nezodpovedne prenáša „zodpovednosť“, ktorú nesú primárne materské štáty a samotní migranti (európsky sstém je postavený na individuálnom práve)  na ostatný vyspelý svet, kam mieria. Ide o neomarxistickú metódu kapitalizácie ziskov a socializácie strát. Dokument pripomína neoverené, viac utopické, propagandistické a ideologické predpoklady, že utečenci, migranti, a tí, ktorí im pomáhajú, ich hostiteľské krajiny a komunity budú mať prospech, ak sa naplnia stanovené záväzky, ktoré budú v tomto dokumente.

Z textu Newyorskej deklarácie

Patria sem o.i. záväzky týkajúce sa:

  • Chrániť ľudské práva všetkých utečencov a migrantov bez ohľadu na ich postavenie.
  • Zabezpečiť, aby všetky deti utečencov a migrantov absolvovali vzdelávanie v priebehu niekoľkých mesiacov od príchodu.
  • Zabrániť sexuálnemu a rodovo podmienenému násiliu.
  • Podporovať krajiny, ktoré zachraňujú, prijímajú a hostia veľké množstvo utečencov a migrantov.
  • Ukončiť procedúry zadržiavania detí na účely určenia ich migračného postavenia.
  • Dôrazne odsúdiť xenofóbie voči utečencom a migrantom. Pripojiť sa a podporiť k celosvetovej kampane proti xenofóbii.
  • Posilniť pozitívny prínos migrantov k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju v hostiteľských krajinách.(?)
  • Implementovať komplexnú odpoveď utečencov založenú na novom rámci, ktorý stanovuje zodpovednosť členských štátov, partnerov občianskej spoločnosti a systému OSN, kedykoľvek dôjde k veľkému pohybu utečencov alebo pretrvávajúcej situácii utečencov.
  • Nájsť nové domovy pre všetkých utečencov identifikovaných UNHCR, ktorí potrebujú presídlenie; rozšíriť príležitosti utečencov presťahovať sa do iných krajín, napríklad prostredníctvom mobility pracovnej sily alebo vzdelávacích programov.

Čo sa bude diať ďalej?

Newyorská deklarácia obsahuje aj konkrétne direktívy ako dospieť k týmto záväzkom. Deklarácia určila rokovania vedúce k medzinárodnej konferencii a prijatiu globálneho kompaktu pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu v roku 2018. Migrácia a migranti sú top politickou témou nielen pre EÚ, ale aj pre OSN. Migrácia, podobne ako ostatné oblasti medzinárodných vzťahov, sa bude po novom riadiť už súborom spoločných zásad a prístupov! Aj rámcová dohoda OSN stavia na „spravodlivejšom rozdelení bremena a zodpovednosti“  za hosťovanie a podporu utečencov. Štáty sú pod tlakom, aby tento generálny kompakt, či komplot? bezpodmienečne prijali.

Inštitút národnej politiky prináša prehľad ďalších kľúčových politicko-diskusných procesov, pripravujúcich Európu na prílev migrantov alebo z oblasti podpory migrácie.

Marakéšska politická deklarácia EK

Išlo už o piatu európsko-africkú konferenciu o migrácii a rozvoji, v rámci tzv.rabatského procesu. Predtým, obdobný euro-africký dialóg, vrátane plánu na presídlenie 56-80 miliónov Afričanov do Európy pochádza z polovice 90.rokov (Euro-stredomorské partnerstvo – viď nižšie) a je známy ako „barcelonský proces“. Program podujatia zahŕňa zasadnutie o rokovaniach, ktoré sa konajú každý mesiac v New Yorku, s cieľom prijať globálny pakt pre bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu. Súčasťou prípravy Globálneho paktu OSN je teda aj marakéšsky procesu. Euro-africký dialóg o migrácii a rozvoji (Rabatský proces) spája európske a africké krajiny zo severnej, západnej a strednej Afriky, ako aj Európsku komisia a Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS). Rovnako rieši otázky vyplývajúce z migrácie.  

Rabatská deklarácia

Marakéšsku deklaráciu prijali 2. mája 2018 v Maroku. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó odmietol podpísať záverečné ustanovenie piatej európsko-africkej ministerskej konferencie o migrácii a rozvoji.  Šéf maďarskej diplomacie pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió povedal, že deklarácia prijatá na konferencii s účasťou ministrov 31 európskych a 26 afrických štátov hovorí o tom, že migrácia je pozitívny jav, ktorý treba podporovať. Minister ďalej citoval aj eurokomisára pre migráciu Dmitrisa Avramopoulosa, ktorý povedal „musíme podporovať migráciu, pretože populácia v Afrike rastie a v Európe naopak klesá“.

Marakéšska politická deklarácia EK a afrických štátov o migrácii a rozvoji sa prezentuje ako nezáväzná deklarácia prijatá európskymi a africkými štátmi. V dokumente sa píše o presadzovaní a podpore normálnej – legálnej – migrácie a mobility, predovšetkým mladých ľudí a žien, medzi Európou a severnou, západnou a strednou Afrikou. Deklarácia posilňuje ochranu utečencov a ukladá zvýšiť kapacity azylových úradov. Preambula sa odvoláva aj na Newyorskú deklaráciu o migrácii (2016), ktorá tvorí základ pre prípravu Globálneho paktu OSN. Migračné iniciatívy sú poprepájaná, vzájomne sa odvolávajú jeden na druhý. Preto môžu aktéri migračnej politiky pri Marakéšskej deklarácii tvrdiť, že je údajne nezáväzná, ale tento proces len pripravuje európske štáty na akceptovanie Globálneho paktu OSN, ktorý už bude pre všetky krajiny záväzný! Bod 13 podporuje integráciu utečencov aj prostredníctvom kampaní na „zvyšovanie povedomia“ verejnosti.

Marakéšska deklarácia sa odvoláva na viaceré rozpracované procesy:

  • záväzky Rabatského procesu,  uznávajúc jeho „hnaciu silu“  pri určovaní spoločných politických priorít pre migračné a azylové otázky medzi Afrikou a Európou. Rabatský proces od svojho vzniku dôsledne propagoval pozitívny potenciál pravidelnej migrácie .
  • Chartúmsky proces (dialóg s Africkou úniou ohľadne východnej migračnej trasy, 2015)
  • Dakarskú deklaráciu (2011), kde je o.i. opäť implementovaný princíp zdieľanej zodpovednosti (rozumej: Európanov za migráciu a prijímanie migrantov).

Do tohto procesu sú zapojení aj „aktéri občianskej spoločnosti“, zväčša Sorosom podporovanej siete mimovládnych promigračných organizácií. Manévrovací priestor národných štátov je veľmi obmedzený, pretože proces  je založený na ľudských právach.

Zdroj: https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/20180503_declaration-and-action-plan-marrakesh_en.pdf

Barcelonský proces

Euro-stredomorské partnerstvo, známe aj ako barcelonský proces, vzniklo v roku 1995 v dôsledku konferencie euro-stredomorských ministrov zahraničných vecí, ktorá sa konala v Barcelone. Zakladajúci akt partnerstva v roku 1995 a záverečné vyhlásenie Barcelonskej euro-stredomorskej ministerskej konferencie sa nazýva Barcelonská deklarácia, ktorá sa často používa na označenie samotného procesu. Španielsky premiér Javier Solana otvoril konferenciu tým, že povedal, že sa stretli, aby narovnali "konflikt civilizácií" a nedorozumenia, ktoré medzi nimi existovali, a že bolo príznačné, že sa zišli na 900. výročí prvej križiacky výpravy. Konferenciu opísal ako proces podpory kultúrnej a hospodárskej jednoty v stredomorskom regióne.

Barcelonský proces ako komplexné politické partnerstvo medzi  EÚ a Marokom, Alžírskom, Tuniskom, Egyptom, Jordánskom, Palestínskou samosprávou, Sýriou, Libanonom, Tureckom a Izraelom o.i. zahŕňa:

● zvýšenie financií pre partnerov

● kultúrne partnerstvo

● rešpekt voči islamu garantovaný EÚ

Aj tento projekt vychádza z ideológie multikulturalizmu, spomína úzky vzájomný európsko-moslimský vplyv na rozhlas, televíziu, noviny a časopisy, ktorý má údajne priniesť kultúrne porozumenie. EÚ sa ešte v roku 1995 zaviazala, že bude aktívne podporovať takéto vzájomné vplyvy. Proces počíta aj s ovplyvňovaním mládeže (výmeny) ako „jedným z nástrojov spolupráce medzi budúcimi európskymi stredomorskými generáciami“.

Záver

Všetky opísané procesy, deklarácie, výzvy, smernice, odporúčania a iné dokumenty vedú k posilneniu vplyvu, významu a dominancie migrácie, smerujú postupnou metódou varenia žaby k bezpodmienečnému podriadeniu sa migračnej agende, čerpajúcej oporu v ultraľavicovom extrémizme ideológií neomarxizmu, multikulturalizmu, gender agende a v pravicovom globalizme finančných a korporátnych elít. Ideové piliere na humánnu genocídu pôvodných národov a aj európskej civilizácie ako sme ju poznali vyše dve tisíc rokov nájdeme už v základnom  pláne sociálneho inžinierstva vodcu Paneurópskeho hnutia (1922) grófa Richarda von Coudenhove-Kalergiho, ktoré si o.i. kládlo za cieľ vytvoriť Nový svetový poriadok a vytvoriť nového „človeka budúcnosti“, ktorý „bude zmiešanej rasy“. Podľa Kalergiho „rasy a triedy dneška postupne zmiznú kvôli eliminácii miesta, času a predsudkov. Eurázijsko-negroidná rasa budúcnosti, zovňajškom podobná starovekým Egypťanom, nahradí diverzitu národov a diverzitu jednotlivcov.“   Preto vyhlásil zrušenie práva na sebaurčenie národov a následnú elimináciu národov s použitím etnických separatistických hnutí a masovej migrácie. Masová migrácia sa stala súčasťou kultúrneho marxizmu alebo kultúrneho komunizmu, ktorý sa vždy usiloval o podmanenie sveta a nastolenie „spravodlivej diktatúry“ utláčaných. Podľa ideologických premís nových ultraľavicových ideológií a ľavicových extrémistov, ktoré ovládli procesy EÚ aj OSN sú dnes namiesto bývalého proletariátu utláčanou triedou migranti a tretí svet, najmä Afrika. Preto neprekvapí, ak medzi ocenenými Európskou cenou Coudenhove-Kalergiho nájdeme aj Angelu Merkelovú, ktorá bezprecedentne otvorila dvere masívnej migrácii jednostranným politickým rozhodnutím a naďalej tento politicko-ideologický projekt podporuje. Kultúrnym komunistom sa podarilo postupne preniesť svoju ideológiu nielen do politického centra Európskej únie, ale aj do svetovej medzinárodnej organizácie – OSN a dosiahnuť direktívne plnenie riadenej, stálej, kooridnovanej migrácie pre celý svet. 

INP, máj 2018

 

 

Kategórie: Nezaradené |